Problémy pri dojčení – nedostatok mlieka
Pokles laktácie môže nastať kedykoľvek v čase dojčenia. Po pôrode sa žene nalievajú prsia tzv. do zásoby, teda mlieka je stále dosť. V období po šestonedelí tento jav vymizne, prsia zmäknú, dieťa sa musí viac snažiť, aby aktivovalo spúšťací reflex a mlieko sa spúšťa len v čase, keď je dieťa pri prsníku. Niektoré mamičky reagujú spočiatku vydesene, majú pocit, že prišli o mlieko. Tento stav ustálenia laktácie je ale úplne bežný a fyziologický. K zníženiu toku mlieka (a pocitu poklesu laktácie) tiež dochádza v období pred menštruáciou a počas nej. Tieto dva prípady sú však úplne normálne a vo väčšine prípadov sa bez akýchkoľvek opatrení upravia samy.
Okrem toho je ale oveľa častejší skutočne reálny pokles laktácie, ktorý je často spôsobený už v pôrodnici. Prvým a najväčším problémom je chýbajúci bonding. Žena potom ide z pôrodnice už s tým, že sa prsia príliš nenalievajú a dáva dokrm umelým mliekom. Na to sa hneď od začiatku nabaľujú ďalšie zlozvyky, ktoré laktáciu ešte znížia. Ešte aj dnes veľa ľudí odporúča dojčiť čo 3h a vždy len z jedného prsníka. Pokiaľ je bábätko plačlivé a menej priberá, mamička mu dá na odporúčanie lekára či známych umelé mlieko, v tabuľkovom množstve, najčastejšie podávané bežnou dojčenskou fľašou. Následne na upokojenie mu dá cumlík a zavinie ho do perinky. A tu je hneď zo štartu zarobené na veľmi rýchly pokles laktácie. Dojčenská fľaša aj cumlík kazia techniku sania a ich používanie pri dojčení nie je vhodné. Pokiaľ dieťa nesaje správne, nastáva zníženie laktácie a jej nedostatočná stimulácia, nepriberanie, bojkot. Cumlík a zavinovačka dieťaťu tlmí jeho prirodzené reflexy, dieťa sa teda nebudí na dojčenie podľa potreby, ale je šídené cumlíkom na upokojenie (cumlíku sa tiež inak hovorí cumlík). Umelé mlieko dieťa potom dostáva v pravidelných intervaloch a dávkach často vyšších ako je nutné. Takto sa dieťa „zaplácne“ umelým mliekom, ktoré je horšie stráviteľné ako mlieko materské, dieťa sa menej budí alebo naopak zvýšene, pretože sa má „zabetónované“ boľavé bruško.
Toto je najčastejší a takmer učebnicový príklad, ako dochádza k poklesu laktácie. Ako sa teda dostať späť k plnému dojčeniu a je to vôbec ešte možné? Áno, je to možné. Cesta späť k plnému dojčeniu však býva menej pohodlná, než dať pri každom probléme dieťaťu fľašu. Preto je vždy dôležité, aby si žena uvedomovala dôležitosť a prínos dojčenia, bola pevne rozhodnutá za dojčenie bojovať a mala trpezlivosť. Na stimuláciu laktácie je dôležitý kontakt. Čo najčastejšie a čo najintenzívnejšie. Pokiaľ situácia dovoľuje, je ideálne zaliezť s bábätkom na niekoľko dní do postele, maximálne využiť kontakt skin-to-skin a dojčiť čo to ide, na požiadanie, bez obmedzovania a časových intervalov. Pokiaľ to nejde napr. z dôvodu starostlivosti o staršie dieťa, vhodný variant udržania intenzívneho kontaktu je použitie šatky či ergonomického nosiča. Čo sa týka spoločného spania, ktoré je veľmi odporúčané, sú mamičky, ktoré majú strach. V tomto smere môžu využiť tzv. balkón – postieľka bez bočnice sa prirazí tesne k posteli. Dieťa tak spí v blízkom kontakte s matkou, ktorá naň môže kedykoľvek rýchlo reagovať, napriek tomu má po psychickej stránke istotu, že dieťa spí „vo svojom“. A v neposlednom rade je dôležité odbúrať všetky fľaše a cumlíky. A pýtate sa, ako teda dať dieťaťu dokrm, než sa laktácia navýši? Ideálne cievkou po prsníku či inou metódou alternatívneho dokrmu, ktorá je plne zlučiteľná s dlhodobým dojčením. Pokiaľ dieťa potrebujete upokojiť, ponúknite mu prsník, ponoste ho v šatke, nosiči alebo na rukách. Hlaďte ho, hojdajte, venujte sa mu. Hlavička bábätka má špecifickú vôňu, ktorá stimuluje telo ženy k tvorbe hormónov podporujúcich laktáciu. Frekvencia dojčenia dáva telu pokyn o tvorbe potrebného množstva mlieka. Nočné dojčenie je dôležité pre zachovanie dlhodobej laktácie. Medzi 2-4h rannou je najvyššia hladina hormónu prolaktínu, ktorý to má na svedomí. Dieťa slinami stimuluje bradavku a dvorec matky, jej telu odovzdáva informáciu o tom, aké má byť zloženie mlieka. Keď ani toto všetko nestačí, je možné využiť byliniek na podporu laktácie. Ideálne je zavolať si domov laktačnú poradkyňu, ktorá problém zhodnotí a navrhne najlepšie možné riešenie.
Medzi najčastejšie používané bylinky na zvýšenie laktácie patrí Benedikt lekársky a Pískavice grécke seno. Spravidla sa užíva v lisovaných tabletách. Z ďalších bylín stojí za zmienku aníz, fenikel, žihľava, jastrabina lekárska či moringa olejová. O dávkovaní sa vždy poraďte s laktačnou poradkyňou, ktorá počas návštevy tiež zhodnotí techniku dojčenia, prisatia dieťaťa a efektívnosť jeho pitia. Z kombinovaných preparátov je potom možné odporučiť „Materské mlieko plus“ a „MoreMilk“.
Diskusia